BATHORY

grófka Alžbeta Bathory

20. ledna 2009 v 20:02 | vasa 1gwenstefani
Alžbeta Bátoriová
Alžbeta Bátoriová
uhorská grófka

FILMY O BATHORICKE

20. ledna 2009 v 20:00 | vasa 1gwenstefani
  • 1970 - Necropolis (Franco Brocani) - horor
  • 1970 - Countess Dracula (Grófka Dracula) (Peter Sasdy) (s Ingrid Pittovou) - horor
  • 1971 - Les levres rouges (Červené pery) (Harry Kummel) - horor
  • 1973 - Ceremonia sangrienta (Krvavá ceremónia) (Jorge Grau) - horor
  • 1974 - Contes immoraux (Nemorálne príbehy) (Walerian Borowczyk) (s Palomou Picasso) - erotický
  • 1975 - Alžbeta Hrozná alebo Krw story (Stanislav Štepka) - TV - divadelná hra
  • 1980 - Krvavá pani (Viktor Kubal) - animovaný film (IMDB)
  • 1980 - El retorno del hombre-lobo (Návrat vlkodlaka) (Jacinto Molina) - horor
  • 1988 - The Mysterious Death of Nina Chereau (Dennis Berry) - horror
  • 1990 - Jungfrau am Abgrund (Carl Andersen) - horror
  • 1999 - Bloodbath (Dan Speaker, Kim Turney) - horror
  • 2000 - Bathory (Brian Topping)
  • 2004 - Tomb of the Werewolf (Hrob vlkodlaka) (Fred Olen Ray) - horor
  • 2004 - Eternal (Wilhelm Liebenberg, Federico Sanchez) - horror
  • 2005 - Night Fangs (Ricardo Islas) - horror
  • 2006 - Demon's Claw (Lloyd A. Simandl) - horror
  • 2006 - Stay Alive (William Brent Bell) - horror
  • 2006 - Metamorphosis (Jenö Hodi) (s Christopherom Lambertom) - horror
  • 2007 - Blood Scarab (Donald F. Glut) - horror
  • 2008 - Bathory (Juraj Jakubisko) - historická dráma

CACHTICKY HRAD

20. ledna 2009 v 19:58 | vasa 1gwenstefani
ČACHTICKÝ HRAD


Čachtický hradný vrch bol obývaný už v dobe predhistorickej. Svedčia o tom nálezy rôznych predmetov vykopaných priamo na nádvoriach hradu alebo v blízkosti hradieb. Hrad sa vypína na dolomitovom kopci nad obcou Višňové. Prvá písomná zmienka o hrade sa zachovala z roku 1276, keď patril medzi kráľovské pohraničné pevnosti. Jadro hradu bolo na najvyššej časti kopca. Pôvodne mal jednu vežu, ktorá zo severovýchodnej strany bola vysunutá a z tejto strany nahrádzala hradby.Ostatné časti boli obohnané hradbami, na vrchu zubovitými. V prostriedku hradu bol malý dvor s niekoľkými obytnými a skladištnými budovami. Vchádzalo sa jedinou bránou, ktorá bola na západnej strane.
Hradu ako kráľovského majetku sa zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti ho opäť spravovali kráľom poverení kasteláni. Ďalší mocný oligarcha Ctibor I. z Beckova hrad aj s panstvom získal v roku 1392 darom od kráľa Žigmunda. Ctibor sa stal najbohatším feudálom Uhorska, v jeho majetku bolo 15 hradov. Sám sa nazýval " Dominus Vagi " / pán Váhu /.Ctibor I. zomrel v roku 1414 a majetok po ňom zdedil jeho syn Ctibor II. Ten bol kapitánom Považia a neskôr hlavným kapitánom vojska bojujúceho proti husitom, županom Nitrianskej stolice.Ctibor a potom jeho syn hrad držali do roku 1434.
V tej dobe bola na hrade postavená druhá veža a kaplnka. Tieto stavby boli už mimo pôvodného hradného opevnenia, preto bol hrad rozšírený o ďaľšie nádvorie, ktoré bolo uzavreté opevňovacími múrmi. Zo západnej strany bola vykopaná hlboká priekopa.Múr medzi hlavnou vežou a kaplnkou bol nadstavaný a k nemu boli pristavené obývacie a skladovacie miestnosti, pod nimi boli vybudované väznice. Aj po rozšírení mal hrad len jednu bránu, ktorá bola obrátená k východu.
V roku 1436 kráľ Žigmund daroval hrad svojmu prívržencovi, taverníkovi Michalovi Orságovi (Ország). Michal Orság sa za Mateja Korvína stal palatínom a získal ďaľšie výsady, ktoré podnietili obchodný život a hospodársku prosperitu panstva. Ďaľší príslušník rodiny Orságovcov František v roku 1510 vymohol aj od Vladislava II. potvrdenie o oslobodení Čachtíc od daní.Poslednými členmi tohto rodu boli Ladislav, župan v stoliciach Novohrad a Heveš, a jeho syn Krištof, ktorý sa stal krajinským sudcom. Pretože zomrel v roku 1567 bez potomkov, čachtické panstvo s hradom prešlo ako korunný majetok do rúk panovníka.
Panovník Maximilián I. hrad aj panstvo dal 4. apríla 1569 do zálohu Uršule Kanižajovej /Kanizsai/, vdove po Tomášovi Nádašdym, a jeho synovi Františkovi Nádašdymu za 50 000 zlatých. František Nádašdy, už ako veliteľ preddunajských vojsk, dostal Čachtice pre seba i pre svojich potomkov do trvalého vlastníctva až 22. augusta 1602, pričom k záložnej sume ešte priplatil 36 000 zlatých. Pretože František Nádašdy 4. januára 1604 zomrel, Čachtický hrad aj s panstvom zdedila jeho vdova Alžbeta Báthoryová. Čachtický hrad sa stal známym najmä zásluhou čachtickej panej Alžbety Báthoryovej. Alžbeta Báthoryová, ovládaná ukrutnou vášňou sadizmu, dopustila sa zločinov, ktoré v Uhorsku, a nielen tam, dovtedy, ale ani potom nemali obdoby. Medzi jej obeťami boli prevažne mladé dievčatá a ženy bez ohľadu na ich pôvod a národnosť. Jej prítomnosť znamenala nebezpečenstvo smrti prakticky pre hociktoré dievča či mladú ženu, a to nielen na jej panstvách a majetkoch, ale na každom mieste, kadiaľ jej povozy prechádzali. Tieto zločiny páchala dokázateľne celé štvrťstoročie, a to v rokoch 1585 - 1610. Po odhalení jej zločinov bola Alžbeta Báthoryová odsúdená na doživotný pobyt na Čachtickom hrade, ktorý nemohla za nijakých okolností opustiť, kde aj 21. augusta 1614 zomrela. Po jej smrti zdedili majetok jej deti, syn Pavol ,dcéra Katarína, vydatá za Juraja Drugetha, a dcéra Anna, vydatá za Mikuláša Zrínskeho. Pavol Nádašdy, ktorý sa v roku 1620 oženil s Juditou Révayovou, mal troch synov, Juraja, Františka a Tomáša, bol dedičný županom v stolici Váš. Zomrel pomerne mladý v roku 1633. Jeho vdova Judita Révayová, ktorá sa vydala za Adama Forgáča, prepustila v roku 1639 polovicu čachtických majetkov svojmu synovi Františkovi. Rodina Alžbety Báthoryovej už za života Františka Nádašdyho bývala v panskom kaštieli, ktorý stal v mestečku Čachticiah.
Poslednou obyvateľkou čachtického hradu z radov majiteľov bola Alžbeta Báthoryová. Po jej smrti hrad slúžil len ako pevnosť, v ktorej sa zdržiaval iba kastelán a drábi.
Dominantou hradu bola vysoká, päťpodlažná veža, ku ktorej priliehala trojpodlažná hlavná obytná budova. Obrane hradu slúžila strážna veža nad hlavnou bránou a dve pomerne mohutné bašty, z korých jedna sa nachádzala v zadnej časti hradného areálu. Hrad sa členil na dolnú, strednú a hornú časť. Priestory dolného a stredného hradu slúžili najmä na hospodárske a obranné účely. Boli tu ubytovacie priestory pre hradný personál, rozličné zásobárne, dielne a kuchyňa. V hornom hrade bola veľká hradná sála, miestnosti kastelána, jedáleň, horná kuchyňa a klenotnica. Súčasťou hlavnej obytnej budovy hradu bola kaplnka, ktorá mala dve poschodia. Pod kaplnkou bola ešte priestranná klenbovitá miestnosť. V hornom hrade sa nachádzala aj cisterna na vodu. Zariadenie hradu v čase Báthoryčky už nebolo kompletné. Viaceré kusy nábytku sa už predtým dostali do kaštieľa. Na hrade zostal len najnevyhnutejší inventár pre kastelána a strážny personál. V miestnosti kastelána Gašpara Očkaya boli stoly, lavice, postele, stoličky a skrine. V kúte stála veľká habánska pec zelenej farby. Zbrojný potenciál hradu v roku 1645 tvorili štyri mažiare, tri halapartne a sedem " ohnivých gúľ".Na strážnici nad hlavnou bránou bolo 9 pušiek, v hornom hrade bolo k dispozícii 41 pušiek. V prachovni dolného hradu boli dve tony pušného prachu. Také isté množstvo prachu sa skladovalo aj vo veži horného hradu. V zadnej bašte sa nachádzalo hradné väzenie. Údržbe a vybaveniu hradu sa už v tej dobe nevenovala skoro žiadna pozornosť, preto hrad už dlhší čas chátral. Až prepadnutie Považia turecký vojskom v roku 1663 prinútilo majiteľov, aby sa o hrad starali. František Nádašdy po udalostiach v roku 1663 a 1664 prejavil záujem o opravu hradu a v rokoch 1664 - 1670 vykonali na hrade rozsiahle opravné práce. Opravili sa niektoré múry a strechy, pomocou olova zasklili a obnovili viaceré okná, opravili drevený strop v pivnici, vymenili sa trámy na krove, vybudoval sa aj nový padací most na poschodie, opravili druhú hradnú bránu.
V roku 1670, keď sa skončila renovácia hradu, podarilo sa odhaliť vešeléniovské povstanie, ktorého účastníkom bol aj František Nádašdy. Nádašdyho popravili a všetky jeho majetky skonfiškovali. Cisárske vojsko vyrabovalo, podpálilo a zničilo Čachtický kaštieľ a poškodilo aj hrad. Kráľovská komora napokon predala v roku 1695 skonfiškovanú časť majetku Krištofovi Erdödymu. V prvých rokoch povstania Františka Rákociho /Rákóczi/ II. bola na hrade cisárska posádka. Hrad sa však v júli 1708 dostal po prudkých bojoch do rúk rákociovských povstalcov, no v tom istom roku po trenčianskej bitke sa Čachtického hradu opäť zmocnilo cisárske vojsko. Po týchto bojoch sa hrad už vtedy podobal na zrúcaninu. Odvtedy odoláva neuprosnému zubu času a pomaly sa rozpadáva.

POVEST O BATHORICKE

20. ledna 2009 v 19:55 | vasa 1gwenstefani

Povesť o Alžbete Báthoryovej

Povesť o Alžbete Báthoryovej
Smutne známa Alžbeta (Erzsébet) Báthoryová bola šľachtičná, ktorá pochádzala z jedného z najvýznamnejších uhorských rodov. Brat jej matky bol Štefan Báthory, poľský kráľ. Jej synovec Gabriel Báthory bol sedmohradské knieža. Narodila sa v dobe keď sa jedávalo rukami, v dobe tureckých vojen, povstaní, vypaľovaných dedín, náboženských bojov, mučenia a popráv. Krajom sa potulovalo množstvo sirôt, ktorých rodičia zmizli počas tureckých nájazdov. Poddaní v Uhorsku nemali žiadne práva. Gróf Juraj Thurzo, ešte keď nebol palatínom, dal bez súdu obesiť niekoľko nevinných dedinčanov, pretože sa v ich obci našli veci ulúpené z jeho bytčianskeho zámku. Dedinu podpálil. Neskôr sa zistilo, že lup do dediny priniesli vojaci.

S manželom mala päť detí - Annu, Katarínu a Pavla. Orsolya a Andrej zomreli ešte ako malé deti. Jej manžel zomrel v januári 1604 v Sarvári. Týranie a vraždenie dievčat vykonávala dokázateľne nepretržite v rokoch 1585 - 1610. Obyvatelia ju tak znenávideli že ona a jej pomáhači chodili von iba s ozbrojeným sprievodom. V roku 1609 ju čachtický farár verejne obvinil zo zabíjania dievčat. Sťažnosti na Báthoryovú sa sa množili, dokonca prichádzali aj z Viedne, kde mala kaštieľ. Napokon sa dostali až k panovníkovi, ktorý nariadil palatínovi grófovi Jurajovi Thurzovi aby začal vyšetrovanie. Ale palatín bol dobrý priateľ Nádasdyovcov. Jeho manželka si s Báthoryčkou dopisovala a vzájomne si chodili na svadby svojich detí. František Nádasdy mu pred smrťou zveril celú svoju rodinu do opatery. Thurzo sa ocitol v nezávideniahodnej situácii. Zrejme najprv informoval Báthoryovej rodinu a chránil obrovský Nádasdyovský majetok pred prípadnou konfiškáciou, pretože Alžbeta v roku 1610 napísala testament v ktorom odporučila majetok ďeťom. O tri mesiace nato prišiel palatín Thurzo neohlásene do Čachtíc a prichytil Alžbetu rovno pri mučení. V tej dobe nebolo veľa možností dostať pred súd človeka tak významného ako bola Báthoryčka. Thurzo pravdepodobne so žiadnym súdom neuvažoval. A ak aj - korupcia v súdnictve bola v tej dobe pravdepodobne väčšia ako dnes a rodina Báthoryovcov určite robila čo mohla aby zabránila obrovskej verejnej hanbe. Thurzo síce okamžite sa začal vyšetrovanie, ale rovnako bleskove všetko ukončil. Pred súdom vypovedalo množstvo svedkov a odzneli mnohé šokujúce výpovede o týraní dievčat. Medzi svedkami boli mnohí vážení ľudia. Jej pomáhači boli odsúdení, ale súd s hlavnou vinníčkou sa nikdy nekonal. Alžbetu uväznili na Čachtickom hrade kde 21.8.1614 zomrela. viac.....

Súsošie na fotografii dala postaviť v roku 1620 Judita Révayová - nevesta Alžbety Báthoryovej na odpustenie hriechov svojej svokry. Je to dielo talianskych majstrov. Nachádza sa na námestí v Čachticiach.

alzbeta bathoryova

20. ledna 2009 v 19:53 | vasa 1gwenstefani
O Alžbete Bathoryovej sa už napísalo nespočetne veľa kníh, zachytávajucich celý jej záhadny život a mnoho ľudí nepochybne vie kto Alžbeta bola, no to ako vlastne zomrela najkontroverznejšia postava slovenských dejín, vie len málokto. A práve obdobie bezprostredne pred jej smrťou som sa rozhodol priblížit trochu viac. Pre úplnosť veci bude potrebné priniesť aj stručný životopis oboch hlavnych aktérov tohto procesu, krvavej pani a jej sudcu, palatina Juraja THURZA.

JURAJ THURZO sa narodil 2.9.1567 na Lietavskom hrade. Jeho otec zomrel keď mal sedem rokov. Časť mladosti strávil na dvore arcikniežaťa Ernesta. Po smrti prvej manželky Žofie Forgáčovej sa oženil s Alžbetou Coborovou. Z ich vzťahu sa zachovali listy plné lásky, ktoré si vymieňali počas jeho častej neprítomnosti. Juraj Thurzo mal osem detí. Jeho sídlo bolo na bytčianskom zámku. Thurzo bol mimoriadne vzdelaný - hovoril latinsky, grécky, nemecky, maďarsky, slovensky a dorozumel sa aj chorvátsky - v gréčtine dokonca písal básne. Z Bytče urobil stredisko humanistickej vzdelanosti. Podporoval umenie, školy a kostoly. Na koncertoch vystupovali hudobníci pozvaní z Viedne. V roku 1610 povolil konanie slovenských bohoslužieb v Krupine. Slovenčina bola veľmi používaná na jeho panstvách v úradnom styku. Keď boli jeho majetky ohrozené, nechal poklady presunúť z bytčianskeho zámku na bezpečný hrad Lietava. Spolu so šperkami tam uložil aj archív a celú svoju knižnicu. Súpis Thurzových šperkov z roku 1612 je impozantný : 5 zlatých náhrdelníkov so 17 závesmi (k nim patrilo 316 diamantov, 379 perál, 373 rubínov, 40 smaragdov, 27 zafírov), 25 zlatých retiazok - určite neboli také aká visí na vašom krku, pretože na nich bolo 56 diamantov, 242 rubínov a 2732 perál. Ďalej vlastnil 57 zlatých prsteňov (na nich bolo 1
03 diamantov, 1 briliant, 41 rubínov, 27 smaragdov, 9 zafírov a 3 tyrkysy), 2 zlaté prstene vykladané diamantami (pripisovala sa im liečivá moc).. v opise ďalších diamantov a iných cenností by sme mohli pokračovať veľmi dlho. Dovolím si ešte opísať Thurzov zlatý opasok, ktorý bol zdobený perlami, rubínmi a smaragdami. Spona mala podobu veľryby. Veľkú pozornosť si zasluhuje aj jeho knižnica : obsahovala viac ako 800 zväzkov kníh. Boli tam diela z oblasti medicíny, geografie, matematiky, histórie, filozofie, teológie..

Konkrétne možno spomenúť Dejiny Perzie od Petra Bizara, Históriu Rimanov od Alexandra Appianiho, História Ameriky od Jakuba LeMoyna, diela Sokratove a Aristotelove, knihy Erazma Rotterdamského, Homérova Odyssea, Ezopove Bájky, Múnsterovu Kozmografiu, objemné Základy medicíny od Leonarda Fuchsa. Toto všetko mu nebránilo, aby nedal niekoho obesiť či inak zmárniť. Známy je prípad z 1605, keď Bočkayovi vojaci vydrancovali jeho Bytčianske panstvo a dokonca vyrabovali hrobku jeho otca. Časť ulúpených vecí sa našla v obci Bodiná. Thurzova reakcia bola rýchla a krutá : niekoľkých dedinčanov dal obesiť a dedinu podpálil. To všetko bez súdu a vyšetrovania. Neskôr sa ukázalo, že dedinčania boli nevinní - veci nechali v dedine vojaci. Jednému malému zemanovi zabral jedenásť dedín a až dlhotrvajúci súdny spor rozhodol v Thurzov neprospech. Lúpežného rytiera Telekesiho prilákal do Bytče pod zámienkou rokovania o amnestii. Keď rytier lúpežník prišiel, strčil ho do väzenia. Neskôr ho poslal do Bratislavy a odtiaľ pod katovu sekeru. Ale nemali by sme Juraja Thurza posudzovať podľa dnešných kritérií. Na svoju dobu to bol nesmierne vzdelaný človek a nejaké tie popravy asi patrili k dobrým mravom vtedajšej šľachty. Juraj Thurzo bol hrdinom tureckých vojen. V rokoch 1590-1594 sa osobne zúčastnil na viacerých bojoch. Vo víťaznej bitke bitke pri Székesfehervári bol vážne zranený. Mimochodom - v tejto bitke zahynul budínsky paša, jeho vezír a sedem begov. Ako 31-ročný sa stal radcom kráľa Rudolfa II. V roku 1602 sa stal hlavným veliteľom preddunajských vojsk a hlavným kapitánom novozámockej pevnosti. S Thurzovou politickou mocou rástol aj jeho hospodársky vplyv. Vlastnil tri panstvá na
Slovensku
: Bytčianske, Lietavské a Oravské. V r. 1607 pribudlo aj výnosné Tokajské panstvo aj s hradom. Toto panstvo sa stalo strediskom obchodu s vínom. Vrchol Thurzovej životnej kariéry znamenala jeho voľba za uhorského palatína v decembri 1609. Túto hodnosť dostal po smrti Štefana Ilešházyho. Palatín bol po panovníkovi prvý muž v krajine s rozsiahlou politickou, vojenskou, finančnou a súdnou mocou. Jeho plat bol 1000 zlatých ročne. Mal právo vyniesť rozsudok smrti aj nad osobami šľachtického pôvodu. Jeho povinnosťou bolo byť spravodlivým sudcom bez ohľadu na pôvod a postavenie osôb. Všetkými prostriedkami mal ochraňovať bezbranných - tak, ako to bolo zakotvené v prísahe, ktorú skladal pred snemom. Alžbeta Báthoryová bol prvý závažný prípad, ktorý mal vyriešiť. Zrejme sa mu to nepodarilo podľa predstáv príbuzných obetí, ani podľa predstáv panovníka. Báthoryová sa pred súd nikdy nedostala. Thurzo bol blízky priateľ Nádasdyovskej rodiny a František Nádasdy bol manželom A. Báthoryovej. Jeho manželka si s Báthoryovou dopisovala, rodiny sa navštevovali, chodili na svadby svojich detí.

Umierajúci Nádasdy poručil celú svoju rodinu do Thurzovej ochrany. Spôsobom vyšetrovania možno nenaplnil predstavy iných, ale svoje (a Nádasdyovské) určite. Nádasdyovský majetok nebol skonfiškovaný a ani ich rodina nebola vystavená verejnej potupe. Nedokázal však zabrániť vzniku strašidelnej legendy o krvavej grófke.Báthoryovú prežil len o dva roky. Zomrel 24.12.1616. Nemal ani 50 rokov. Z jeho ôsmych detí bolo sedem dcér a jediný syn - Imrich. Imrich zomrel v roku 1621 a s ním vymrel rod Thurzovcov. Manželka bývalého palatína zomrela v roku 1627.

ALŽBETA BÁTHORYOVA
Narodila sa roku 1560, a patrila do jednej z najmocnejších maďarských rodín v tedajšiej dobe, ktorá bola aj súčasťou drakulovského spoločenstva.K spoločnosti patril aj kardinál a Alžbetin strýko Štefan, ktorý sa neskôr stal aj kráľom Poľska. Moc Báthoryovcov bola väčšia ako moc samotného Mateja II. Genetickú degeneráciu spôsobovalo neustále kríženie sa vo vnútri rodiny. Alžbeta mávala epileptické záchvaty, jej strýko bol známi satanista ,teta Klára sexualistka a jej brat veľkým pijakom. V jedenástich rokoch sa zasnúbila s Ferenczom Nádasdym, ktorý patril tiež do poprednej rodiny. Pretože bol strašným a veľkým bojovníkom neskôr ho pomenovali ako "Čierný rytier ". Zajatých turkov všemožne týral. Všetky druhy týrania ukazoval aj svojej nastávajúcej. V 15-tich rokoch sa zobrali a nasťahovali sa do Nádasdyovského sýdla. Pretože bol Ferency počas bojov veľakrát a dlho preč , Alžbeta sa začala nudiť. Vraj sa zaplietla s jedným bledým, mladým chlapom, ktorého nazívali tiež "vampír". Naučila sa čienej mágie a bosorátstva, a pretože mala neustále "chúťky" na svoje slúžky, stali sa aj oni súčasťou rituálov. Svoje sexuálne chúťky si znásobila po manželovej smrti roku 1604. Svoj sadizmus smerovala na mladé dievčatá a ženy vo svojom okolí. Jednou z jej prezívok bola čachtická (tigrica) biela pani. Praktizovala druhy týrania, ktoré jej ukázal Ferencz ako napríklad strkala svojim slúžkam ihly do dlaní, alebo v zime ich hodila do snehu a do vtedy ich polievala studenou vodou, kím nezmrzli. Homosexuálna Alžbeta dostala po svojich obetiach prezívku KRVAVÁ GRÓFKA.Jej správanie sa usudzuje z toho, že v mladosti bola stále v blízkosti mužov, mala rada pánske oblečenia a lovy.Vo vzťahu so svojími slúžkami zaujímala postavenie DOMINY. Podľa legiend mala krv veľmi dobrý vplyv na pokožku a telo.Po sexuálnych hrátkach sa Alžbeta dostávala do hysterickej extázy pričom obeťami boli väčšinou mladé slovenské devy alebo ženy z neďalekého okolia.

Pretože boli ženy zbavené všetkej krvy, ľudia začali hovoriť o vampirizme.Svoje obete nechávala vynášať na okolité polia, kde ich zožrali vlci. V roku 1611 sa začal proces proti nej. Bola odsúdená na zamurovanie do svojej spálne. Zomrela roku 1614.
Svoje 4 deti dala do opatery svojej macoche, aby sa mohla venovať svojím hrám. Hovorí sa že jej kaderníčka pri česaní vlasov spravila chybu, pričom ju grófka udrela do tváre tak, že jej ženina krv kvapla rovno na grófkynu ruku.To bola jej prvá skúsenosť s krvou. Grófke na tom mieste vraj opeknela a spevnela pokožka. Potom zavolala svoje slúžky a nechala podrezať dievčaťu žily na rukách, aby sa v jej krvy mohla vykúpať. Táto kúpeľ bola začiatkom orgie, ktorá trvala 10 rokov. Jej spriaznené duše (muži aj ženy) chodili po krajine a hľadali mladé ženy , kroré vlákali na hrad tým, že im zabezpečia miesto ako slúžky. Po čase sa grófke zunovalo pochovávať telá okolo hradu. Rozhodla sa ,že ich odnesú na okolité polia kde ich zožerú vlci. Ale v jeden zimný večer vlci neprišli, takže ostali (4 telá) ležať na poli.

30. decembra 1610 popoludní jeden zo zbojníkov, čo stál na stráži pred Čachticami, pribehol ako bez ducha na faru, kde zhromaždili vštekých zbojínkov a zvestoval správu, že PALATIN Juraj THURZO s veľkým sprievodom sa blíži k Čachticiam. Hneď po príchode palatina ho privítal miestny farár PONICENUS. Palatin sa hneď pýtal na zbojníkov, lebo sa domnieval, že oni Alžbete Báthoryovej ukradli poklad. Po vypočutí zbojníkov však palatin i jeho sprievod s grófom NYARYM ( ktorý sa k palatinovmu sprievodu pridal ako kráľov poverenec), s Jurajom DRUGETHOM, Mikulášom ZRÍNSKYM, zaťom Čachtickej pani, a s MEGYEROM, tútorom najmladšieho Nadasyovca, vyhlásili nevinu zbojníkov, no palatin ich chcel i napriek nevine potrestať. Vzal si jedného zo zbojníkov, Lederera, ktorý pracoval na zámku ako zamočník, aby ich tajnými chodbami viedol až na hrad k Čachtickej panej, aby ju tam prekvapil svojim príchodom. Ostatných zbojníkov chcel zviazať a odniesť na hrad, čo vyvolalo rozruch davu, ktorý sa nazbieral na farskom dvore, ale palatin sa nenechal obmäkčiť ani farárom Ponicenusom, ani priateľkou vodcu zbojníkov, ERŽIKOU PRÍBORSKOU. Lederer ich priviedol k vchodu do tajnej chodby a prihováral sa slovami, ktoré ostali zapísané v Čachtickej farskej kronike : "Za týmto sudom je tajný vchod, a potom je veľké prepadlisko. Hľa páky, neľakať sa prosím, dvere prudko padnú a pred nimi zazíva priepasť. Tu, aj v mnohých iných prepadliskách odstraňoval FICKO nepohodlných ľudí.

Hen sa rozbiehajú chodby k žalarom, tamta chodba smeruje k mučiarni." Palatin sa spýtal Lederera, kto o týchto chodbách a o tom čo sa tam dialo vedel. Lederer sa nesmelo obrátil ku grófovi a odpovedal palatinovi na otázku : "Gróf Nyary." Palatin zhrozený pozrel na grófa a nesmelo sa opýtal : "Ako to priateľu, ty si vedel o týchto hrôzach?" "Vždy som sa dozvedel o všetkom ako prvý" odpovedal so zýhadným úsmevom. "Tu sú zvyšky krvavého kúpeľa Alžbety Báthoryovej, hľa v priehlbine sa červenie uschnutá krv. Modrá krv" - vysvetľoval Lederer. "Poďme ďalej!" odvetil palatin a cítil, ako ho po celom tele zmrazila hrôza. Spustili sa tajné dvere a odhalila sa priepasť. Palatin však zámočnikovi prikázal dvere zavrieť : z preipasti vanul neznesiteľný hnilobný zápach. Prešli pomedzi žaláre, Lederer, vysoko držiac fakle sa istými krokmi blížil ku schodom. Zrazu zastal a zdesene vykríkol. Pred nim ležalo nahé dievča. Telo dievčaťa bolo rozličnými nástrojmi zmrzačené, tvár dodriapaná, vlasy vyšklbané, prsníky odrezané a z ramien i z nôh mäso vytrhané až do kosti. Palatin vytrhol Ledererovi fakľu z ruky a rozbehol sa hore schodmi až k zamknutým dveram. "Otvor", zakričal na Lederera. Drugeth, Zrínsky a zaťovia Ažzbety Báthoryovej naň pozerali takmer bez dychu, ale nikto z nich sa palatinovi neodvážil nič povedať, aby zmiernili jeho rozhorčenie. Prvý človek, ktorého palatin na hrade stretol bola Kata BENECKA. "Kde je Čachtická pani?" zvrieskol palatin. "V tajnej sieni" odvetila prostoreko. "Zaraz ma k nej zaved!" "Nemôžem. Tam okrem panej, Dory a Ilony nikto nesmie." "Odveď ma k nej" zakričal palatin, že sa až zatriasla. "Tu je to" zadychčala, ukazujúc na jedny z dverí. Palatin prudko otvoril dvere a na ich prahu len-len, že naskamenel. Prvé čo uvidel bola Alžbeta Báthoryova. Tvár a ramená s vyhrnutými rukávmi mala zakrvavené. Krvavými škvrnami sa červeneli aj jej šaty. V izbe sa rozliehal jej šialený rev, prerývaný rehotom. Nad ňou stáli Dora a Ilona a rehotali sa s ňou o preteky. Ich rehot sa však zasekol, keď uvideli v dverách palatina, Drugetha, Zrínskeho, grófa Nyaryho a inštruktora Megyeryho. Palatinov zrak sa skĺzol k nohám troch ohromených ženských. Na koberci ležali dve nahé dievčatá. Ich nahotu zakryla vlastná krv. Hľadali miesto kade by mohli uniknúť skaze. Také miesto jestvovalo. Zo siene viedli tajné dvere, ktoré viedli do podzemia. Stranu dveri Alžbeta Báthoryova nakoniec nahmatala, ale to už stál pred ňou palatin. Ten ju prudko odsotil od seba. Krvavá pani sa potkla o bezvládne telo jedného z dievčat a vrieskala na palatina ako zmyslov zbavená. Palatin ju dal zviazať a zapchať jej ústa.

Palatin vtedy vyslovil tieto slová : " Už nikdy nezačuje tvoj hlas, čachtická pani, nikto nikdy neuvidí tvoju postavu a ty už nikdy neublíziš ľudskej bytosti." Po krátkom tichu palatin pokračoval : " Vedz, že na tvári Zeme, ktorej vzduch nie si hodná dýchať, prežívaš svoje posledné chvíle, tu posledný raz svieti na teba Božie svetlo, tu posledný raz si medzi ľuďmi, do zväzku ktorých patriť si nezasluhuješ. Zmizneš z toho sveta a už sa doň nikdy nevrátiš. Nech ťa obostrie večná tma, aby si v nej vo večnom tichu a samote jasne videla svoj doterajší zvrhlý život, naučila sa chápať hĺbku svojej podlosti. A pros Boha, aby ti odpustil tvoje do neba volajúce zločiny a prijal ťa na milosť." A nakoniec vzniesol palatin rozsudok : "Čachtická pani, odsudzujem ťa na doživotný žalár na vlastnom hrade."
Pomocníkov čachtickej panej, Doru, Ilonu a Ficka dali odviesť do mesta a postaviť pred súd. Z vypočúvania svedkov sa zistilo ako boli dievčatá mučené. Pani s Ilonou a Dorou dievčatá mučili, Ficko ich privadzal na hrad a pochovával mŕtvoly. Mučenie bolo kruté a neľudské : zapichávanie špendlíkov popod nechty, do pier, vytrhávanie kusov mäsa, bitie, opaľovanie, prikladanie rozžeravených predmetov na genitálie; pani niekedy nechávala stáť dievčatá celú noc nahé na zime a v ľadovej vode, na záver ich pani podrezávala a kúpala sa v ich krvi. V denníku Alžbety Báthoryovej piše sama pani, že za svoj život zabila 610 dievčat.
POPRAVA
V deň popravy horela v Čachticiach obrovská vatra. Fickovi, ako menej významnemu odťali hlavu a jeho telo i s hlavou hodili na oheň. Ilone a Dore kat za živa odsekával jeden prst za druhým, potom ich priviazali nad vatru a dve bosorky za zo sveta lúčili s vreskotom a krikom.
SMRŤ ALŽBETY BÁTHORYOVEJ
Bola odsúdená na zamurovanie vo svojej spálni a jej komplici ( bolo ich dokopy 16)boli všetci upálení. Grófka odsúdená na zamurovanie, dostávala vodu, jedlo a vzduch cez malí otvor v stene. V čachtickej farskej kronike su napísane tieto slová : "21.augusta roku Pána 1614 píšem tieto riadky po odchode Mikuláša LOŠONSKéHO, ktorý mi prišiel zvestovať, že čachtická pani tejto noci v žalári dokonala. Teda už je koniec sporu medzi palatinom a kraľom, či postaviť krvavú pani pred sudcov alebo nie. Už je pred najvyšším sudcom. Zomrela bez svetla, bez potechy, celým svetom odvrhnutá a opustená. Nie gróf Nyary, smrť postavila Báthoryčku pred súd. Pred súd najspravodlivejší… Vonku zavíja besný vietor, akoby 10 bosoriek zomrelo…

fotky z filmu j.j.

20. ledna 2009 v 19:48 | vasa 1gwenstefani







kde všade sa natačalo?kde všade sa natačalo?


kde všade sa natačalo?kde všade sa natačalo?










FILM - juraja jakubisku

20. ledna 2009 v 19:28 | vasa 1gwenstefani
Grófka Alžbeta Báthory bola vyhlásená za "najplodnejšiu" vrahyňu v ľudských dejinách - mučila mladé panny, zubami vytrhávala kusy mäsa z ich ešte živých tiel a kúpala sa v ich krvi v snahe nájsť večnú mladosť. Objektívom svojej magickej predstavivosti poodhaľuje režisér Juraj Jakubisko rúško tajomstva tejto hrôzostrašnej legendy a ukazuje jej mnohé tváre v novom, provokatívnom filme inšpirovanom životom tejto neslávne známej ženy.
Na začiatku 17. storočia sa Európa dusila pod ťarchou náboženských konfliktov a vojen. Už dve storočia bolo Uhorsko baštou kresťanstva. František Nádasdy (Vincent Regan), jeden z najbohatších šľachticov v krajine a veliteľ uhorskej armády, neúnavne bránil Svätú ríšu rímsku pred útokmi Osmanov. Násilie a krutosť boli medzi
stredovekými aristokratmi bežné a chýry o krvilačnosti jeho zanedbávanej manželky, grófky Alžbety Báthory (Anna Friel), pobúrili tamojších duchovných a ich kázne o "krvavých kúpeľoch za zámockými múrmi" roznietili vášne po celej strednej Európe.
Údajné činy šľachtičnej oslnivej krásy, s majetkom a bohatstvom väčším ako mal sám kráľ Matej II (Franco Nero), prišli vhod palatínovi Jurajovi Thurzovi (Karel Roden), ktorého politickú loajálnosť ovplyvňovala túžba po osobnom zisku. Zúfalá snaha dostať sa k nádasdy-báthoryovskému bohatstvu vyvolala v Thurzovi pomstychtivú vášeň a uviedol do pohybu proces, ktorý mal ovdovenú grófku zničiť.
"Bola Báthory prenasledovanou renesančnou liečiteľkou, ktorej horlivý záujem o vedu splodil legendu o upírstve, alebo osamelou vdovou, ktorej vášnivá náklonnosť k životu, láske a umeniu sa obrátila proti nej v nešťastnom storočí poznačenom vojnami a honmi na čarodejnice? V mojom filme táto krvavá povesť vdýchla život fikcii a priviedla ju k životu. Inšpirujem sa kontroverzným príbehom a vrhám čerstvé svetlo do temných zákutí legendy o Alžbete Báthory, pomstychtivom palatínovi Thurzovi, jej takmer milencovi, slávnom talianskom maliarovi Caravaggiovi (Hans Matheson) a miestnej vedme Darvulii (Deana Horváthová)."
Juraj Jakubisko
 
 

Reklama